back

MARANDU

“Ojehechava’erã oñemba’apo joajúpe umi privado-pegua ndive”

Ko ary mbyte ohasávo, mba’eapo, construcción, rupive avei tuicha oñembovevúi mba’asy vai ani ou vaieterei Producto Interno Bruto (PIB)-pe, ha añetehápe heta ary guivéma voi kóva rupive okakuaa oúvo ñane retãpýpe viru. Ernesto Figueredo, Raíces Real Estate motenondehára, mba’apoha guasu itenondéva hembiapópe, oñe’ẽ 5Días ndive ha omombe’u mba’éichapa ohecha ñane retã viru reko.

Marandu hérava Cuentas Nacionales Trimestrales oguenohẽva Banco Central del Paraguay (BCP), jasyrundy guive jasypoteĩ meve ko 2020-pe rehegua, PIB tuichakue oguevi -6,5%. Katu, hetave ramo’ãkuri ko mba’asy vai rupi, ha péina ko marandúpe ojehechakuaa mba’eichaitépa ou porãkuri mba’e’apo, construcción, okakuaa rehe 9% ko’ã jasýpe.

Figueredo-pe g̃uarã, umi mba’e’apopy ikatu oguata ohóvo taha’e tetã rembiapo guive térã katu privado guive, katu oĩ umi mba’e tekotevẽva oñemyatyrõ, ko’ýte ñane retã Rekuái guive, ikatu hag̃uáicha ojehetejora porãve ko mba’e’apo.

“Mba’e’apopykuéra tetãyguakuérape g̃uarã ryepýpe tekotevẽ ojeipykuive jahechápa noñembojoajúi tetã rembiapo privado guakuéra ndive, ndaikatúi niko ñamba’e’apovévo tetãyguárape g̃uarã viru ojepurupyrévaguinte, upéva niko og̃uahẽma hu’ãme. Péva oñeimo’ã añete peichava’erãha ha tekotevẽ Tekuái guive ojeguerojera mba’e payhu ha ojepuru umi ojeguerekovavoi”, he’i Figueredo.

He’i umi Estado ndojapóiva apytépe oĩha oikuave’ẽ porãvévo ko tetã ou hag̃ua privado guakuéra omomba’apo iviru mba’e’apopýpe.

Oñeporandúvo chupe maymáva tetãyguárape g̃uarã mba’e’apopykuéra rehe, he’i upe oñeikotevẽva ha’eha tove ta’ipya’eve kuatiakuéra ñemboguata ikatu hag̃uáicha ojeipykuive ojehóvo ha tojeykeko añete ñane retã oñakãrapu’ã jey hag̃ua ohasa rire ko mba’asy vai. He’i, jepémo oĩ heta privado mba’e’apopy oguatáva ohóvo tetã táva guasu ha Central tavusúpe, tekotevẽ avei ojeho okaha rehe oñemba’apo.

Ohechakuaa, jepémo oĩ ko’ã mba’e ndojejapopáiva gueteri tekotevẽháicha, añetehápe okakuaaha mba’e’apopy, construcción; oikotevẽva Estado jeykeko rehe jahechápa péicha ndouporãi ha katuírima heta ñande rapichápe. Kóva ojehechakuaa umi marandu oguenohẽvape BCP, oje’emava’ekuékuri.

He’i ko mba’asy vai heta mba’e ohejaha ñandéve ha oipuruva’erã ñane retã tenonderã, jahechápa noñemba’apoporãvéi tesãi ha tekombo’erã rehe. Kóva rupi ikatúta avei ojehapejoko porãve mba’e vai jaguerekova’ekue ko arypeichagua mba’e ou jeýramo; jepéntemo oñeñeha’ãkuri oñembovevúi, katu ndavoíri.

“Ko mba’asy vai ohechauka ñandéve opa umi ñane kangyhapehína, taha’e tekombo’e térã tesãirãme. Ñaikõtevẽ tesãirã rehe oñemba’apo porãve ikatu hag̃uáicha ojehapejoko porãve péichagua mba’asy vai, ha jepémo péva jaikuaamavoíkuri oiko mboyve, añetehápe tekotevẽ akóinte oñemba’apo tesãirã oñeñeha’ãhaguéicha ojehapejokóvo ko mba’asy”, he’i.

OHECHAUKÁVA OÑEÑAKÃRAPU’Ã JEYMAHA

Ko mba’apohára ohasámava 15 ary Raíces mburuvicháramo, he’i ojehechakuaaha iporã jeymahahína oúvo oñemono’õvémare viru Subsecretaría de Estado de Tributación (SET) guive, jepémo upévape oñemyengoviátante opa umi ojejavyva’ekue ko ary oñepyrũvépe guare. He’i ikatuhahína péicha ojeguata jeýma hekópe ko mba’asy vai mboyve guaréicha.

Omombe’u oporopy’apyha noñemba’ejoguaiha oñeha’arõháicha; upévare, ojejesareko porãva’erã Presupuesto General de la Nación (PGN) oñemoneítava rehe. He’i umi ojejeruréva ndatuicháiva’erãha, ikatu hag̃uáicha ojeipykúi tape ha tamichĩve viru tekotevẽva, tahi’ag̃uive 1,5%-gui PIB ári, he’iháicha Ley de Responsabilidad Fiscal-pe.

“Paraguái oguerekopaite osẽ hag̃ua tenonde, katu ñañemindu’u gueteriva’erã mba’éichapa ñamongu’e jeýta viru, hetave mba’e tekotevẽ ojejapo; hi’ã ñambopyahu ha ñamyatyrõ tekotevẽva. Jaguareko peteĩ Estado oipuru vaíva iviru ha ñanemandu’ava’erã Estado ndohasaiha 20% viru rehe ñañe’ẽramo ha ñambohapeve gueteriva’erã upe 80% ojerovia ha omomba’apo hag̃ua iviru akóinte”, omombe’u.

ÑEPIA’Ã OKU’E JEY HAG̃UÃ VIRU

He’i mayma paraguaigua tekotevẽha jahechakuaa, ha jepémo ojehapejoko porã ñane retãme ko mba’asy vai ha upéicha rupi ñaime umi sa’ivépe ouvaíva apytépe, opaichavérõnte ou vai avei ñandéve ha iporãma “ñañepia’ã oku’e jey hag̃ua viru”.